7 hlavných právd o ženách za volantom (fejtón)

Autor: Petra Laclavíková | 27.4.2017 o 0:55 | (upravené 27.4.2017 o 1:02) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  739x

Je jedno, či ste blondína, bruneta. Ste jednoducho žena. Všetci, ktorí si šoférovanie užívajú a majú v sebe pud sebazáchovy a sebareflexie majú môj obdiv. Môj obdiv majú aj tí, ktorí dokážu šoférovať a súčasne ladiť rádio.

Vonku bolo šero, svietili pouličné lampy a  sídlisko bolo preplnené autami. Nikde som nenašla voľné miesto. Naozaj som sa snažila. Potrebovala som súrne zaparkovať svoje Blížidlo a ísť si po svoj zabudnutý telefón. Vlastne jedno voľné parkovacie miesto tu bolo. V kopci. Za odpadkovým košom. Hovorím si: „Toto nemôže byť pravda, naozaj je to jediné miesto na celom sídlisku?“

Premýšľam o tom, že tak isto ako ZŤP, by mali mať ženy vyhradené miesta na parkovanie. Alebo aspoň vlastné parkoviská. Pravdou je, že by tam vládol rovnaký chaos ako teraz v mojej hlave.  Stojím tu už dosť dlhú chvíľu a stále neviem, čo spravím. (Žena-typická). Dobre, hovorím si. Prekážky sú na to, aby sa prekonávali. Pre chlapa by toto nebola vôbec prekážka. Skôr moje auto na tejto tmavej sídliskovej ulici. Nadišla som si pár metrov, urobila som oblúk, dbala na to, aby som nechytila obrubník. Myslela som na to, aké nadávky by použil môj inštruktor z autoškoly. Fajn. To by bolo. Super! Zvládla som to. Vypnem motor, opatrne vystúpim a rozhliadnem sa, či je všetko v poriadku. Do okien bytoviek sa radšej nepozerám. 

V poriadku by bolo všetko, okrem toho škaredého zeleného odpadkového koša. Som presvedčená o tom, že bol ďalej. Moje Blížidlo a odpadkový preplnený kôš tvorili medzi sebou 0.01 milimetrovú vzdialenosť. Naozaj skvelé, pomyslela som si. Ak zoberiem do úvahy, že auto stojí na pochabom vŕšku, za mnou ďalšie motorové vozidlo, predo mnou kôš v tesnej blízkosti a moje zručnosti pohýňania  sa v kopci na ručnej brzde sú fakticky nulové. Bola som zúfalá z môjho výkonu a z môjho prekonávania „prekážok“. Fajn, aspoň pozdravím chlapcov v službe na linke 112. Tí by mi skôr odobrali vodičský preukaz, ako by mi mali vyparkovať auto. 

 Začala ma chytať panika. Nemám telefón, nemám zručnosti Hulka, aby som odpratala ten smradľavý kôš a obávam sa, že si to zas odnesie moje Blížidlo. Som stopercentne presvedčená, že ženy nepatria za volant. Ak aj taká medzi nami existuje, musí spĺňať všetky tieto predpoklady:

  1. Jazdiť po dvadsiatej hodine večer, kedy sú cesty poloprázdne (vyhnete sa zbytočnému trúbeniu šoférov, ktorým stojíte v ceste, hanlivým gestám, nadávkam a v konečnom dôsledku trapasom na semafóroch/  pohýňaniam v kopci...) 
  2. Nadobudnúť prax v spoločnosti skúseného vodiča (aspoň 10 rokov nejazdiť sama)
  3. Vždy sa pripútať bezpečnostným pásom (dbať na to, aby boli pripútaní aj tí, ktorí sa nachádzajú na križovatke oproti vám!)
  4. Nikdy sa nemaľovať, neupravovať ani nepozerať do zrkadla počas jazdy- zybtočne rozptyľujete seba a ostatných v cestnej premávke. 
  5. Nikdy nemyslieť na domáce práce, ktoré musíte dnes ešte urobiť ani na šaty, ktoré si večer oblečiete. Ani muži sa nesústredia na dve veci naraz. 
  6. Netvárte sa, že vám na ceste prekážajú autoškoly, pretože je veľká pravdepodobnosť, že jazdíte horšie ako začiatočníci. Tak, či onak za autoškolou sa, my ženy, cítime bezpečne.
  7. Majte jasno, ktorá je práva a ľavá ruka. Nemáme veľa smeroviek, aby sme si mohli dovoliť ich vyhadzovať. 

PS: Som presvedčená, že keby žijeme v roku 1990 je zo mňa skvelá vodička, na ceste by bolo menej áut, viac miesta na parkovanie. Alebo si môžeme zobrať príklad z Nórska, Francúzska... Jazdou na bicykli ohrozujeme viac seba ako ostatných.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo.


Už ste čítali?